- 5 porcii ovocia a zeleniny denne
- Bezpecne skladovanie a priprava jedla
- Bezpečnosť a kvalita potravín
- Byliny a koreniny
- Chlieb, pecivo, obilniny, ryza, cestoviny
- Jedz a hyb sa
- Maso, hydina, ryby, vajcia a strukoviny
- Med a ďalsie vcelie produkty
- Mlieko a mliecne vyrobky
- Nezabudaj na ranajky
- Nezanedbavaj pitny rezim
- Odkial jedlo pochádza
- Potraviny - zdroj zivota
- Potraviny a zivotné prostredie - Plytvanie potravinami
- Recyklacia odpadov z obalov potravin - starym veciam nova sanca
- Sezonnosť potravin
- Sleduj informácie na obale potravin
- Tuky, cukry, sol
- Zelenina, ovocie, orechy
- Značka kvality
•• Hrozno - najstaršia kultúrna rastlina ••
Koniec každého leta a začiatok jesene je sprevádzaný vôňou hrozna. Jeho typická vôňa je podobne ako jeho chuť nezameniteľná. Vinič hroznorodý je lianovitá rastlina a patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Kultivácia hrozna začala na Blízkom východe už pred 6 až 8 tisíc rokmi. Najstaršie archeologické nálezy hovoria, že na produkciu vína sa využíval v Gruzínku už pred osem tisíc rokmi. Na jedenie i víno ho vo veľkom používali neskôr aj Gréci, Feničania a Rimania. Jeho pestovanie sa rozšírilo do ďalších regiónov Európy, ako aj do Severnej Afriky. Nakoniec bolo dovezené aj do Severnej Ameriky.
Strapec hrozna sa skladá zo stopky, strapiny a z bobúľ. Bobule sú plody viniča, ktoré majú guľatý alebo podlhovastý tvar a šťavnatú a pevnú dužinu. Šupka obsahuje farebné a aromatické látky. V závislosti od odrody môže byť šupka viniča zelená, žltá, ružová a červená, vtedy hovoríme o bielych odrodách. Modré odrody majú šupku modrú, fialovú až čiernu.
V čase dozrievania je povrch šupky pokrytý tenkým voskovým povlakom. Šťava bobule je bez farby, len niektoré modré odrody majú farebnú dužinu. Počet semien v bobuli je zvyčajne 2, existujú ale aj bezsemenné odrody, tie sa používajú na výrobu hrozienok. Jednotlivé druhy sa medzi sebou líšia chuťou, a to od veľmi kyslej až po veľmi sladkú s vysokým obsahom cukru.
Vinič sa konzumuje v surovom stave, ale je vhodný aj na výrobu vína a iných alkoholických a nealkoholických nápojov, džemov a v sušenom stave sa používa do koláčov. Z kôstok viniča sa získava olej, ktorý je vysoko cenený v gastronómii a kozmetickom priemysle. Všetky odrody hrozna patria k najzdravším druhom ovocia. Hrozno obsahuje 75 - 80 hm. % vody, 0,3 - 0,5 hm. % sacharidov – hlavne glukózu a fruktózu, 0,3 - 1,2 hm. % kyselín, 1 - 3 hm. % trieslovín, okolo 1 hm. % dusíka a 6 - 10 hm. % popola.
Hrozno obsahuje kyselinu listovú, farbivá, minerálne látky a stopové prvky. Z minerálnych látok má najvyššie zastúpenie draslík, horčík, vápnik a železo, ktoré pomáhajú organizmu nielen pri odstraňovaní odpadových látok, riadení srdcového rytmu, ale pomáhajú nám aj jasne myslieť. Vlákniny, ktoré sú v šupkách hrozna, podporujú činnosť čriev. Zároveň obsahuje aj vitamín C, E a vitamíny skupiny B. Hrozno dodáva organizmu množstvo antioxidantov. Pre svoju výživovú hodnotu je doslova energetickou bombou.
Už Hypokrates odporúčal konzumáciu hrozna, pretože je bohatým zdrojom draslíka a antioxidantov, ktoré neutralizujú voľné radikály. Hrozno chráni organizmus pred srdcovými chorobami, blahodarne pôsobí na kardiovaskulárny systém, zmierňuje stres a reguluje prácu tráviaceho systému. Mimoriadne zdravé sú tmavé odrody hrozna a to najmä ich šupka a jadierka.
Na stiahnutie:
Podporný materiál
HROZNO - najstaršia kultúrna rastlina.pdf
